Portrétna terminológia

     V oblasti portrétu ako výtvarného žánru nie je doposiaľ jednotná alebo celkovo ustálená odborná terminológia. Platí to zvlášť pre slovenčinu, pretože na Slovensku zatiaľ nevyšla žiadna špeciálna práca zaoberajúca sa teóriou portrétu z umeleckej stránky, ani neexistuje žiadna metodologická príručka. Prvý pokus v tomto smere urobila Danuta Učníková (UČNÍKOVÁ 1980), v rámci odborných prednášok k dejinám novovekého portrétneho maliarstva na FF TU v Trnave aj autorka tejto webstránky (I.H.) a jej študentka Veronika Repová vo svojej bakalárskej práci (2012). Vo všeobecnosti sú pojmy pre popis a kritériá pre klasifikáciu portrétnej maľby a portrétu ako umeleckého žánru celkovo buď preberané (prekladané a prispôsobené) z inojazyčnej odbornej literatúry, alebo sú prevzaté z bežnej slovnej zásoby slovenského jazyka.

A)     Portrétna klasifikácia:

PORTRÉT PODĽA POČTU ZOBRAZENÝCH OSÔB

  • Samostatný portrét (nem. Einzelporträt; angl. individual portrait) – zobrazená je len jedna osoba. Je to najbežnejší druh portrétu.
  • Dvojportrét (nem. Doppelporträt; double portrait ) – zobrazené sú dve osoby na jednom obraze.
  • Párové portréty = portrétne pendanty/ pendantné podobizne (nem. Pendant-Bilder; angl. Pair portraits/ Pendants) – dva samostatné portréty s naznačením vzájomného vzťahu medzi osobami natočením tváre a čiastočne i tela. Napr. manželské portréty vytvorené ako dva samostatné obrazy: na jednom je manžel a na druhom manželka natočení tvárou a telom tak, aby podobizne zavesené vedľa seba spolu „komunikovali“.  
  • Skupinový portrét (nem. Gruppenporträt) – sú na jednom obraze spodobené viac ako dve osoby, teda tri až dokonca niekoľko desiatok osôb. Typickým príkladom je RODINNÝ PORTRÉT (Familienporträt), prípadne portrét nejakej kompánie, príslušníkov určitého združenia, účastníkov nejakej udalosti a pod. Mimoriadne populárny druh portrétu najmä v holandskom maliarstve 16.-17. storočia.
  • Portrétna séria (… ) – tri a viac samostatných portrétov, ktoré patria svojím ideovým obsahom a aj formálnymi znakmi do jednej portrétno-tematickej skupiny. Musia obsahovať určité spoločné znaky, napr. majú rovnaké rozmery a podložku, identického autora alebo obdobie vzniku, zhodné či podobné kompozičné riešenie, resp. podobné insígnie moci.

PORTRÉT PODĽA ROZSAHU ZÁBERU POSTAVY:

  • Portrét hlavy (nem. Kopfbild)
  • Portrétna busta (nem. Schulterstück / Büste)
  • Poprsie (Bruststück)
  • Polportrét/ polovičný portrét/ polpostava (nem. Halbfigur; Hüftbild; angl. half-length portrait) – po pás, resp. niže alebo vyše pása
  • Trištvrtepostava = portrét po kolená (nem. Kniestück; angl. three-quarter portrait) – môže byť aj kúsok niže či vyše kolien
  • Celofigurálny portrét = portrét celej postavy (nem. Ganzfigur; Ganzfigurenporträt; angl. full-length portrait; fr. en pied)

PORTRÉT PODĽA PÓZY:

  • môže byť veľa variácií, napr. portrét stojacej postavy, sediacej postavy, kľačiacej postavy, ležiacej (často mŕtvej) figúry.

PORTRÉT PODĽA SPÔSOBU NATOČENIA MODELU K DIVÁKOVI (uhol pohľadu):

  • En face (v nem aj Frontalansicht) – portrétovaný model je frontálne, teda čelne natočený k divákovi
  • Trojštvrťový / trištvrteprofilový (nem. Viertelprofil, Dreiviertelprofil, angl. three-quarter profile viewt) – portrétovaná osoba je k divákovi len mierne bokom natočená teda mierne bočný pohľad. Najčastejší uhol pohľadu pri portrétovaní.
  • Poloprofilový (nem. Halbprofil; angl. half-profile portrait) – portrétovaná osoba je natočená bokom dosť výrazne od diváka, avšak stále jej čiastočne vidno aj druhé (vzdialenejšie) oko. Ide teda o silne bočný, ešte však nie profilový pohľad.
  • Profilový (nem. Profilansicht, en profil; angl. profile view) – portrétovaná osoba je pod 90°uhlom odvrátená od diváka a hoci vidno jedno oko, nekomunikuje zrakom (hľadí vpred).
  • Profil perdu = portrét odzadu (nem. verlorenes Profil) – portrétovaná osoba sedí „trištvrteprofilovo odzadu“, teda vidno jej temeno a mierne aj bočnú časť tváre.

PORTRÉT VO VZŤAHU K PREDLOHE:

A) ak je umelcovi predlohou priamo a bezprostredne živá (či mŕtva) portrétovaná osoba, hovoríme o ad vivum portréte.

B) ak je umelcovi predlohou originál, teda už existujúce dielo výtvarného umenia

  • Ak je to dielo toho istého autora, rozlišujeme:

Autorská kópia – dielo vytvorené tým istým umelcom, teda autorom originálu, pričom sa tento snažil o maximálne presné napodobenie originálu v pôvodnej technike, materiáli a v pôvodných rozmeroch. Výraz kópia  je odvodený od lat. copia = zásoba, množstvo.

Autorská replika – dielo opäť od autora originálu, ale tentoraz voľnejšie prevedené, teda niektoré detaily sú mierne pozmenené (póza, uholpohľadu, ale  aj odev, insígnie), prípadne sú nahradené inými. Odvodené z lat. replicatio = pohyb späť.

  • Ak bolo predlohou nejaké originálne dielo výtvarného umenia (od iného autora):

Dielenská kópia a replika – oveľa častejšie prípady v dejinách portr. maliarstva, kedy majstrov originál kopírovali zamestnanci jeho dielne, prípadne jeho učni ako objekt výučby a pod.

Súdobá kópia – keď bolo kopírované originálne dielo z toho istého obdobia (slohovej epochy, prípadne lokálneho umeleckého okruhu). Takto vznikala a bola šírená väčšina vladárskych portrétov po lokálnych rezidenciách šľachty a pod.

(Neskoršia) stará kópia – kópia urobená v dávnejšej dobe, zhruba do konca 18. storočia.

Novodobá kópia – v prípade, ak bol v 19.-21. storočí kopírovaný starý originál. Už kópia z 19. Storočia sa ráta za novodobú kópiu. Ďalej sem treba zahrnúť reštaurátorské kópie, ktoré sú zväčša rekonštrukčné, teda podávajú ideálnu predstavu o originánej podobe diela v čase jeho vzniku. V niektorých prípadoch vznikajú novodobé kópie za účelom nahradenia originálu v prírodnom prostredí, kde mu hrozí odcudzenie, poškodenie, deštrukcia vplyvom prostredia a pod. Novodobé kópie sú niekedy aj falzifikátmi, keď je ich hodnota kópie úmyselne zastieraná (ide o dielo vytvorené už s úmyslom podvodu).

Reprodukcia – označenie pre kópiu obrazu vytvorenú nie rukou maliara, ale technikou tlače, fotografie a pod. V minulosti boli veľmi často vytvárané grafické reprodukcie podľa maľovaných originálov, čo je často aj na takej reprodukcii uvedené.

C) Ak predloha chýbala:

  • Mohol byť portrét robený spamäti
  • Portrét imaginárny/ fantómový – portrét je skôr spredmetnená predstava, ako asi mohla konkrétna zobrazovaná osoba vyzerať. Častý prípad pri vytváraní portrétnych galérií predkov (Ahnengalerie).Takýto typ portrétu bol vyvolaný nedostatkom historických obrazových dokumentov, keď boli k dispozícii len kusé alebo tradované zmienky o niektorej výraznej fyzickej črte zobrazeného (napr. rodového prapredka (= Fantomahnen). Imaginárne podobizne spravidla nezapierali, že nie sú historicky pravdivé.
  • Portrét fiktívny – tiež nepodával pravdivú podobu zobrazovanej osoby, ale ju spravidla zastupoval niekto iný. Napr. Widemannove portréty súdobých uhorských aristokratov z jeho grafického diela Illustrium Hungariae Heroum Icones (1652) boli už v nasledujúcom polstoročí používané na zobrazenie rodových predkov aj celkom iných šľachtických rodov. Príkladom je >pálffyovská Ahnengalerie. V iných prípadoch sa zase pristúpilo k sekundárnemu využitiu alebo k skupovaniu starých (slohovo a časovo vhodných) portrétov , na ktorých sa odstránili pôvodné identifikačné nápisy a novými nápismi sa uviedla nová – falošná identita zobrazenej osoby.

PORTRÉT PODĽA POSTAVENIA portrétovaného v hierarchii moci, významu a povolania:

  • Portrét panovnícky
  • Portrét kniežací
  • Portrét príslušníka/príslušníčky panovníckej či kniežacej rodiny
  • Portrét dvorský
  • Portrét magnátsky
  • Portrét šľachtický
  • Portrét zemiansky
  • Portrét meštiansky/ patricijský
  • Portrét cirkevného hodnostára
  • Portrét umelca
  • Portrét humanistický/ humanistu
  • Portrét vzdelanca
  • Portrét vojvodcu
  • Portrét dôstojnícky
  • Portrét donátorský